Oznamy

Vážený pán rektor a pani prorektorka,

 

rozhodnutie Fondu na podporu umenia (ďalej len „FPU“) vylúčiť z podprogramov zameraných na podporu výskumu a odbornej reflexie všetky vysoké školy, vrátane Vysokej školy výtvarných umení (ďalej len „VŠVU“), nebolo nijako náhodné a nezdôvodnené. Snahu podporovať výlučne mimoakademický výskum a odbornú reflexiu považujem za jedno zo zásadných rozhodnutí FPU reagujúce na dlhodobý nedostatok nezávislej kritiky a odbornej reflexie v oblasti umenia a kultúry. S týmto dôležitým krokom sa plne stotožňujem a nepochybujem o jeho správnosti a zmysluplnosti, pričom jeho základné dôvody sa Vám pokúsim predstaviť.

 

Vo Vašom otvorenom liste, ale aj v predchádzajúcej korešpondencii naznačujete, že výskumné aktivity a odborná reflexia sa vlastne mimo akademického prostredia nedajú a teda ani nemôžu realizovať. Faktom je, že v rámci nezávislej kultúry (pre tento prípad pod týmto označením rozumiem akúkoľvek formu kultúry, či kultúrnej aktivity, ktorú neorganizuje štátom zriadená inštitúcia) aktívne pôsobí pomerne veľká skupina kvalifikovaných odborníkov usilujúcich sa uskutočniť svoje projekty vo veľmi sťažených podmienkach, popri inej práci a často bez akejkoľvek finančnej odmeny. Spochybňovanie týchto odborníkov z Vašej strany mi príde o to absurdnejšie, že mnohí z nich sú absolventmi práve VŠVU. Pokladám za samozrejmosť, aby škole záležalo na tom, aby jej bývalí študenti pôsobili v oblasti, v ktorej získali kvalifikáciu. Ak to tak nie je, tak efektivitu investovaných verejných zdrojov do vzdelávania týchto študentov možno pokladať za značne otáznu a hodnú reálnej evaluácie.

 

Zmysel podpory nezávislej, či presnejšie mimoakademickej kritiky a odbornej reflexie nespočíva výlučne v tom, aby sa vytváral priestor pre realizáciu a pracovné uplatnenie tých, ktorí sa napriek svojim nesporným kvalitám nevedia alebo jednoducho nechcú realizovať na akademickej pôde, či na vedecko-výskumných pracoviskách. Podpora týchto aktivít má svoje ukotvenie v širšom porozumení kultúry ako demokratickej praxe otvorenej čo najväčšiemu a najrozmanitejšiemu počtu aktérov v danom spoločenskom kontexte. To znamená, že by malo ísť o prax, kde každý môže byť subjektom a má možnosť sa zapojiť do procesu formovania, modifikovania a utvárania umenia, či kultúry. Desubjektivizácia a snaha zbaviť možnosti (seba)realizácie niektorých jednotlivcov, či dokonca celých skupín, je charakteristickou črtou presne opačnej, totalitnej praxe. Uvedomujem si, že úsilie o takúto exklúziu v súčasnosti nevyhnutne nemusí viesť výlučne k patológiám dobre známym z našej bližšej, či dávnejšej minulosti, no ak si ktokoľvek uzurpuje dominantné postavenie, nárok na pravdu, či výlučné právo vyjadrovať, či skúmať určité témy, takmer nevyhnutným dôsledkom bývajú rôzne podoby (v našom prostredí zväčša malomeštiackeho) elitárstva, snobstva, či iných foriem nadradenosti, ktoré vytvárajú a konzervujú nielen kultúrne, ale aj sociálne rozdiely. Nemusím azda zdôrazňovať, ako je v dnešných dňoch výrazne prítomný pocit vylúčenia a frustrácie z nemožnosti uskutočniť svoje predstavy najmä medzi mladými ľuďmi a k akým extrémistickým reakciám to vedie.

 

Samozrejmou snahou FPU je preto čo najväčšia diverzifikácia kultúrneho poľa a zapojenie čo najväčšieho množstva aktérov do kultúrnych aktivít a formovania umeleckého prostredia. Keďže v oblasti výskumu a vzdelávania štátom zriadené inštitúcie túto činnosť systematicky vykonávajú a majú na ne vyčlenené verejné zdroje, zásadnou sa v tejto súvislosti javí aj podpora nezávislých výskumných a odborných projektov, ktoré nezaťažené dlhodobými výskumnými zámermi a plánmi dokážu neraz citlivejšie reagovať na aktuálne výzvy a problémy. Nehovoriac už o tom, že schémy podpory FPU sú otvorené aj pre projekty umeleckého výskumu a reflexie umenia samotnými umelcami, čím sa vytvára ďalší priestor pre emancipáciu umeleckej praxe, ktorej momentálne dominuje diskurz a kritické „oko“ teoretikov umenia a kultúry.

 

Námietka, že momentálne tieto aktivity nespĺňajú všetky akademické (alebo pozitivistické a meritokratické) štandardy, pokladám za irelevantnú, keďže doposiaľ neexistoval dostatočný priestor a podpora na to, aby sa vôbec mohli realizovať a tým aj vylepšovať. Tento stav preto pokladám za jednu zo zásadných výziev pre FPU, aby aspoň čiastočne prispel k zmene tejto situácie. Nepochybujem o tom, že výsledky výskumu a reflexie umenia, či kultúry, ktorá bude pochádzať od teoretikov a umelcov z nezávislej kultúry, bude v konečnom dôsledku cenným podkladom aj pre samotný výskum realizovaný v akademickom prostredí. Na základe uvedeného by som preto predpokladal, že privítate tento krok s porozumením, prejavíte elementárnu solidaritu a nebudete sa usilovať o uzurpovanie si podpory pre seba na úkor tých, ktorí nemajú žiadnu šancu získať prostriedky akýmkoľvek iným spôsobom.

 

Pokiaľ ide o selektívnosť možnosti uchádzať sa o podporu z FPU pre vysoké školy, pokladám za úplnú samozrejmosť, že FPU si určuje (tak ako každý iný fond, či dotačná schéma), v ktorých programoch, či podprogramoch sa môže daná právnická, či fyzická osoba uchádzať o podporu. Pre vysoké školy umeleckého zamerania sa otvoril priestor tam, kde nemajú iné možnosti na získanie finančných prostriedkov, teda na podporu prezentačných, výstavných, či vzdelávacích aktivít na Slovensku aj v zahraničí, na ktorých môže participovať aj širšia verejnosť. FPU nepodporuje interné edukačné aktivity škôl, keďže na tento typ činnosti tieto inštitúcie majú k dispozícii verejné zdroje poskytované z kapitoly MŠVVaŠ. Z rovnakých dôvodov nie sú z FPU podporované ani výskum a publikačná činnosť, ktoré sú súčasťou základných rozpočtových kapitol vysokých škôl, pričom na tieto aktivity majú reálne možnosti získať ďalšie verejné prostriedky z grantových schém, ktoré vo svojom liste menujete. Obávam sa, že neschopnosť získať tieto zdroje, alebo ich nedostatočná výška nie sú záležitosťou FPU, preto sa k nej nebudem vyjadrovať. Upozorňujem však, že prevažná väčšina našich žiadateľov sa pri realizácii svojich projektov tiež musí uskromniť a často z realizovaných aktivít nemá žiadne finančné benefity. FPU nedisponuje neobmedzenými zdrojmi a musí veľmi dôsledne sledovať efektivitu vynaložených prostriedkov, keďže dopyt výrazne prevyšuje ponuku.

 

Nedá mi ešte neupozorniť, že vo svojom liste uvádzate niektoré zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Vysoké školy umeleckého zamerania nie sú úplne vylúčené z podpornej činnosti v rámci Programu 3 – Výskum a vzdelávacie aktivity. O podporu sa môžu uchádzať na odborné a vzdelávacie aktivity v rámci príslušných podprogramov, čoho potvrdením je aj množstvo podaných žiadostí od týchto inštitúcií, medzi ktorými figuruje aj VŠVU.

 

Na záver musím dodať, že od VŠVU som očakával skôr ďakovný list za to, že vysoké školy umeleckého zamerania neboli v plnom rozsahu vylúčené z podpory FPU. To by bol totiž skutočne konzekventný postoj k inštitúciám, ktoré patria do úplne iného rezortu než je ministerstvo kultúry. O to viac ma prekvapili invektívy, zle pochopené odporúčania, nepodložené osočovania, či zákulisné klebety, aké v hojnej miere vo svojom liste uvádzate na moju, či adresu predsedu rady FPU. Podobné vyjadrenia zásadne nekomentujem a nebudem na ne reagovať ani v tomto prípade, pretože to pokladám za nedôstojné kultúrnej inštitúcie, ktorú zastupujem.

 

Ubezpečujem Vás, že všetky rozhodovacie procesy v FPU prebiehajú v súlade so zákonom a zostávam v nádeji, že jedného dňa sa na fond obrátite aj s konštruktívnymi návrhmi a pripomienkami.

 

S pozdravom

Mgr. Jozef Kovalčik, PhD.

                               riaditeľ Fondu na podporu umenia

Dokumenty na stiahnutie
Stiahnuť tento súbor (Otvoreny_list_VSVU_.pdf)Otvorený list VŠVU